reklama

Až raz budem učiteľkou

Byť malým je ťažká práca. Večne vám ktosi v nestráženej chvíli odloží všetky hračky do poličky a vy musíte začínať odznova. Každý deň treba splniť nejakú tajnú misiu. Okrem toho, ani cukríky nerastú, ako by mali (teda aspoň mne nerástli, aj keď som ich pravidelne zalievala). Je to fuška. Ale našťastie, nič nie je nemožné. To je prvý dôvod, prečo sa všetka tá drina dieťaťa oplatí.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (15)

Často som hrávala takú hru, už ani neviem ako presne, no v izbe som postavila triedu z hračiek a škola sa mohla začať. (Väčšinou ma hneď na to vyslali k babke a kým som sa vrátila, kde bolo, tam bolo, v upratanej izbe triedy nebolo.) Ale dočasný neúspech vás predsa nemôže zložiť. To je už dôvod druhý.

Bola to jednoducho choroba. Máme ju v rodine. Mamka učiteľka, babka učiteľka, jedna teta učiteľka, druhá teta učiteľka... ešte aj tá triedna v škole bola učiteľka. Pesničku som si teda vybrala a môže sa spustiť: Až raz budem učiteľkou, budem... Lebo keď ste malí, všetko je jasné a svet má správne rozmery. Je v tvare gombičky.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

A potom, tých dôvodov sa ešte nájde oveľa viac, prečo „byť malým“ sa proste oplatí. Presne viete, čo chcete. A nič vás neodradí. Ani keď argumenty proti vášmu plánu sa hrnú zo všetkých strán, už celé roky naskakujú ako čísla na tachometri. Mamka sa sťažuje, babka sa sťažuje... ešte aj otec sa sťažuje, aj keď ten s „učiteľovaním“ nič nemá (až na to široké príbuzenstvo učiteľského pôvodu). A neskôr na vás pozerajú ako na blázna. Alebo: hlupáka. Alebo aspoň: chudáka určite.

Je to ako vo filme Jak přichází děti o iluze. Zo sna sa časom stane nočná mora, uvidíš! (Chechce sa mi sudička nad posteľou.) Aj teraz. Sedíme so spolužiakmi z gymnázia, čerstvými inžiniermi a magistermi, na kofole a každý sa teší na svoju novú prácu... programátora, manažéra, ekonomického poradcu, audítora a bohvie koho. Už nevedia doma obsedieť, je im trochu otupno z konca jednej etapy, a potom, každý sa teší na stravné lístky, a služobné cesty, a firemné auto, a byt v Taliansku, a dobrý plat... Nuž, aj ja sa teším, aj keď trochu rozpačito. Veď komu sa mám chváliť, že idem učiť? Aj keď na školu pre nadané deti... Aj keď to prišlo tak poľahky... Aj keď nám od septembra možno zvýšia nástupnícke platy... Každý z nich by pozrel nechápavo: Za také peniaze a s tvojou hlavou?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nuž áno, ešte stále som asi nevyrástla. Byť s deťmi sa totiž oplatí. Vedia presne čo chcú a neboja sa mať veľké sny. Hádam nám (bláznom, hlupákom, chudákom) niektorý z nich raz ničo vybaví (aj v tejto dobe, keď „byť učiteľom“ sa už veľmi nenosí). Mám totiž taký príbeh na záver, v ktorom to všetko vypálilo trochu nešikovne. Škoda len, že je tak povediac osobný. Budem totiž možno od septembra učiteľka a budem mať možno o čosi lepší plat, lebo „sa podarilo prepustiť päť percent učiteľov (miesto plánovaných troch)“. Ale to je zatiaľ iba správa v novinách. Že budem mať vyšší plat aj vďaka tomu, že moja mamka je bez miesta, to sa nikde nepíše. Z gombičky sa stal riadny gombík, či skôr gombíčisko, akosi ho neviem rozopnúť a detské veci sú už trochu pritesné.

Hana Tichá

Hana Tichá

Bloger 
  • Počet článkov:  20
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu