Hana Tichá
Poetka a čašníčka
Tento článok nemá ambíciu byť nezaujatou, objektívnou recenziou. Nezaujatosť sama o sebe v prípade recenzií vlastne ani nie je možná, a kto sa za ňu skráva, je alibista. Človek je zaujatý od prvej chvíle, ešte vo fáze, keď ani knihu, ktorú ide hodnotiť, nemá v rukách a k tejto zaujatosti ho určujú jeho časo-priestorovo-spoločenské súradnice (rozumej – čas a miesto a okruh ľudí, v ktorých názorovom vplyve sa formuje). Nebude ani recenziou, lebo recenzia vyžaduje prečítať recenzovanú knihu. Bude to len sebareflexia písania a čítania istej, nazvime ju „čašníčka“. Akékoľvek zdanie, že pôjde o kritiku slovenskej mentality či nádejnej poetky, z diela ktorej v závere zacitujeme, je čírym nezmyslom.