Bloghttp://hanaticha.blog.sme.sk/rssblog.sme.skblog@sme.skskPoetka a čašníčka (hanaticha)Tento článok nemá ambíciu byť nezaujatou, objektívnou recenziou. Nezaujatosť sama o sebe v prípade recenzií vlastne ani nie je možná, a kto sa za ňu skráva, je alibista. Človek je zaujatý od prvej chvíle, ešte vo fáze, keď ani knihu, ktorú ide hodnotiť, nemá v rukách a k tejto zaujatosti ho určujú jeho časo-priestorovo-spoločenské súradnice (rozumej – čas a miesto a okruh ľudí, v ktorých názorovom vplyve sa formuje). Nebude ani recenziou, lebo recenzia vyžaduje prečítať recenzovanú knihu. Bude to len sebareflexia písania a čítania istej, nazvime ju „čašníčka“. Akékoľvek zdanie, že pôjde o kritiku slovenskej mentality či nádejnej poetky, z diela ktorej v závere zacitujeme, je čírym nezmyslom.Thu, 05 Apr 2007 16:09:41 +0200http://hanaticha.blog.sme.sk/c/89982/Poetka-a-casnicka.html?ref=rssPánovi Mystifikátorovi hovoriac (hanaticha)Matematická mystifikácia: Vypočítať 2007 – 1932 = ...nie je ľahké. Nejde len o záludný prechod cez desiatky, ale hneď prechod cez milénia. To sa ani takým velikánom ako Karol Veľký či Napoleon nepodarilo, nenarodili sa v správnom čase. Alebo naopak, súdiac podľa tých prívlastkov, čo si nahonobili, aj áno. Čo oproti ním zmôže človek z prelomu milénií, ktorý si prekráčal zopár republík, svetových katastrôf a režimov? Hádam nič, len si ofúkať svoj vlastný prívlastok „najpopulárnejšieho neznámeho autora“ a tešiť sa. Hoci nebolo vždy do smiechu, veru, aj chrbát už od toľkej chôdze bolí, a kolená, ešte aj tie kolená...Sat, 10 Mar 2007 20:50:57 +0100http://hanaticha.blog.sme.sk/c/85968/Panovi-Mystifikatorovi-hovoriac.html?ref=rssO slovenčine inak (hanaticha)Mám takú nevýhodu, už od malička. Hovorím po slovensky. So všetkým, čo k tomu patrí, prízvukom, výslovnosťou, aj keď občas zámerne nespisovne a nezrozumiteľne, čiastočne si poradím aj s nárečiami, ktoré sú čím východnejšie - tým krajšie, trvalé bydlisko mám kúsok nad hlavným mestom, v časti, z ktorej moje deti v škole vyhlasovali samostatnú republiku, ešte aj mentalitu mám takú našu – závistlivú, nesebavedomú, nepotrebnú.Sun, 27 Aug 2006 20:50:23 +0200http://hanaticha.blog.sme.sk/c/60181/O-slovencine-inak.html?ref=rssZopár poznámok na okraj (hanaticha) Rátam si to, raz – dva – tri..., vychádza mi sedem/ osem, podľa toho, či som v tom časovom rozpätí vynechala jednu/ dve.. Kde nesiaha súkromná pamäť, postavíme spoločné výročia. Rátam si to, raz – dva – tri . ./ a iné, čo som možno prehliadla. Písať o Pohode: áno – nie - ..., je to jedna z tých vekovo a priestorovo lokálnych/ teda veľkých/ a aktuálnych tém, na ktoré nerada píšem/ práve preto, že sa na ne píše/ potreba vyjadriť sa tesne na hrane s grafomanstvom. Lebo, poľahky budú znieť všetky tie članky rovnako. Rovnako sa stanú klišé. Vianoce – voľby – futbal - ... Pohoda?Tue, 18 Jul 2006 12:20:34 +0200http://hanaticha.blog.sme.sk/c/55623/Zopar-poznamok-na-okraj.html?ref=rssUrobiť radosť vlastému/cudziemu príbehu (skrytá reklama) (hanaticha)Koho by to napadlo, ísť v nedeľu do Domu fotografie a ukradnúť z príľahlej kaviarne pokladničný monitor. Preliezť sklenú stenu a vziať si ho. Aký nezmysel. Aké jednoduché. Hnevá ma len tá ľudská drzosť neprečítať si dopredu cudzí príbeh, ktorému má ktosi guráž vstúpiť do deja. Asi žijem v inom svete.Sun, 11 Jun 2006 13:10:11 +0200http://hanaticha.blog.sme.sk/c/51590/Urobit-radost-vlastemucudziemu-pribehu-skryta-reklama.html?ref=rssMoje deti sú už veľké (hanaticha) Moje prvé deti sú už veľké. Znie to paradoxne, nech človek ráta, ako chce, na prvý pohľad to hádam ani nesedí. Ale nevymýšľam si, moje deti sú už veľké, napadá ma takto v máji, lebo máj, to nie sú len rozkvitnuté stromy a klišé o láske. Máj je aj pre matky, ich tajnú pamäť, ktorá píše svojim deťom dejiny, a pre odvážne deti, ktoré chcú byť dospelé. Máj je pre ich zelené stužky, ktoré končia svoje poslanie.Sat, 13 May 2006 00:33:00 +0200http://hanaticha.blog.sme.sk/c/48071/Moje-deti-su-uz-velke.html?ref=rss„Dobrý den, sportu zdar, fotbalu zvláště“ (hanaticha) No, chlapci, tak sme sa tu zišli. Ja idem na chatu a vy kam, takto s krikom, podgurážení? Ten vlak je ale malý, však? Dva vagóniky, kto by to bol povedal, že taká malá súprava premáva na trati Trnava-Senica. A ešte k tomu dnes, Biela sobota je tuším, chlapci, viete o tom? Nuž úcta ku kresťanským sviatkom, čert to ber, veď aj ja som zdanlivo kdesi na cestách. Nemusíme hneď sedieť doma a modliť sa, však?Tue, 18 Apr 2006 00:18:37 +0200http://hanaticha.blog.sme.sk/c/45071/Dobry-den-sportu-zdar-fotbalu-zvlaste.html?ref=rssO bielych teniskách (hanaticha) V jednej sekunde sa človek ...Wed, 05 Apr 2006 01:03:46 +0200http://hanaticha.blog.sme.sk/c/43573/O-bielych-teniskach.html?ref=rssVzory rodu mužského (hanaticha) Ten vpredu, to je môj tatko. Ten trochu smiešny ujo, s foťákom, pivom a šiltovkou, čo si teraz fotí Simple Minds a vraví: Pre takúto atmosféru mám rád rockové koncerty.Thu, 30 Mar 2006 23:59:08 +0200http://hanaticha.blog.sme.sk/c/42860/Vzory-rodu-muzskeho.html?ref=rssDialóg s Majstrom (hanaticha) Dnes je u nás na návšteve majster Chi (aspoň dúfam, že si správne pamätám jeho meno), prišiel sem, aby im poradil. Keď sa ho snažím odstrániť, spustia krik: To je majster Chi, toho nám nesmieš vziať! Bez neho sa nám nebude dariť. Beriem mu teda aspoň čiapku, ktorú mu nasadili. Majster Chi má svoju špeciálnu stoličku, v tichosti sedí a díva sa. Nestačí sa diviť. Ani ja.Sat, 04 Mar 2006 00:34:49 +0100http://hanaticha.blog.sme.sk/c/38970/Dialog-s-Majstrom.html?ref=rssZopár poznámok o pocite (hanaticha) Naposledy to bol Arnošt Lustig, ktorý mi počaril svojou "výmluvnosťou". Vtedy, asi pred rokom, sme s Dorotkou, jednou našou femme fatale zo slovenčiny, počúvali s úžasom, ktorý dokáže v človeku vyvolať len niekto, kto vie odpovedať na otázku polhodiny, dostať sa pritom od kníh cez Ameriku až po zážitky zo školy a na konci dať miesto bodky za vetou otázku: Aká bola vlastne otázka?Čarovné.Thu, 02 Mar 2006 22:21:51 +0100http://hanaticha.blog.sme.sk/c/38800/Zopar-poznamok-o-pocite.html?ref=rssO chladnom víkende (hanaticha) Dnes mi ten mráz neuškodí. Dnes sa mrzne na iné. Utekám cez víkend do Prahy. Za svojou slobodou a spánkom. Kopy nedokončenej práce ostávajú v krajine obmedzenej hranicami. A ľuďmi a mentalitou. Ani tá susedná nie je iná, len vzdialenosť ju robí nezvyčajnou. Aspoň na okamih dýcham, pozerám, smejem sa, mlčím, hádam sa. Rozprávam, aká som som občas smiešna. Hej-či-nie?Tue, 24 Jan 2006 00:27:22 +0100http://hanaticha.blog.sme.sk/c/33637/O-chladnom-vikende.html?ref=rssi cesta může být cíl (hanaticha) Takmer som už zabudla na jeseň za Žilinou (alebo pred, podľa toho, z ktorého smeru ju vezmete), a v horách, a pri trati... Takmer som zabudla v posledných mesiacoch chodiť vlakom. Pre školu, a prácu, a lenivosť, a iné zdanlivé nevinnosti (povinností)... Občas človek úplne zabudne, že mu čosi potichu chýba.Tue, 01 Nov 2005 16:55:07 +0100http://hanaticha.blog.sme.sk/c/24549/i-cesta-muze-byt-cil.html?ref=rssKrowiakovci v trezore (hanaticha)Kto by nemal rád smiech, alebo humor všeobecne. Preto sú ho plné obrazovky, pódia či internet. Dá sa naň prilákať, dá sa na ňom zarobiť. Stal sa z neho masový produkt. A tým trochu lacný gýč... Preto mám rada humor privátny, taký, čo nie je dostupný až tak ľahko, šteklivý a s istou nadstavbou. Zasmeje sa len ten, kto je zasvätený. Alebo skôr, len sa tak pousmeje. Lebo vie svoje.Sat, 17 Sep 2005 08:21:58 +0200http://hanaticha.blog.sme.sk/c/20799/Krowiakovci-v-trezore.html?ref=rssSviatok lienok a povětroňov (hanaticha) "Buď požehnáno počasí, neboť je společnou věcí lidí, kteří si nemají co říct.“Neviem začať dnešný deň, už je pomaly polnoc, akosi sa len spamätávam z odchodov a príchodov, prázdnej izby, nečakaných odkazov. A možno je to len tým dnešným počasím.Thu, 15 Sep 2005 23:58:18 +0200http://hanaticha.blog.sme.sk/c/20725/Sviatok-lienok-a-povetronov.html?ref=rssOneskorený vlastný hororskop (hanaticha)Nadpis sa nie náhodou podobá jednému názvu knihy. A hoci pôjde práve o ňu, (z čoho plynie aj moja oneskorenosť, keďže je napísaním aj vydaním už takmer „neaktuálna“), zároveň chcú byť nasledujúce riadky výpoveďou o čomsi inom. Tento text vznikol (aspoň v mysli) ako intermezzo medzi prvým a druhým nestíhaním tohto leta. Je náhlym vyrušením rovnako ako to, čo bolo jeho dôvodom. Je momentom stretu dvoch protichodných síl Leva a Raka. Kým jeden sa vrhá dopredu, druhý nachádza svoj zmysel v ceste „späť“.Wed, 14 Sep 2005 00:10:50 +0200http://hanaticha.blog.sme.sk/c/20508/Oneskoreny-vlastny-hororskop.html?ref=rssFascinácia jazykom (hanaticha)Nihao, milý čitateľ.Toto leto sa nieslo v znamení dažďa, jazykov a učenia. A nebolo ním len moje miestami predstierané písanie diplomovky, ale aj učenie čisto dobrovoľné a zábavné. Mám na mysli Letnú školu SAS-u (Studia Academica Slovaca), ktorá sa každoročne koná pod záštitou Filozofickej fakulty UK v Bratislave. Nie inak tomu bolo aj toto leto.Sun, 11 Sep 2005 20:18:48 +0200http://hanaticha.blog.sme.sk/c/20418/Fascinacia-jazykom.html?ref=rssAž raz budem učiteľkou (hanaticha)Byť malým je ťažká práca. Večne vám ktosi v nestráženej chvíli odloží všetky hračky do poličky a vy musíte začínať odznova. Každý deň treba splniť nejakú tajnú misiu. Okrem toho, ani cukríky nerastú, ako by mali (teda aspoň mne nerástli, aj keď som ich pravidelne zalievala). Je to fuška. Ale našťastie, nič nie je nemožné. To je prvý dôvod, prečo sa všetka tá drina dieťaťa oplatí.Wed, 29 Jun 2005 11:24:01 +0200http://hanaticha.blog.sme.sk/c/14880/Az-raz-budem-ucitelkou.html?ref=rssZopár (po)odhalení o jednom autorovi a jednej knihe... (hanaticha)Poodhalenie úvodné – citová spoveď: Mám rada Vilikovského knihy. Zatiaľ ma každá vedela prekvapiť. Zatiaľ ma žiadna nesklamala. Nie je to inak ani s poslednou, Čarovný papagáj a iné gýče, ktorá vyšla tohto roku vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ.Mon, 27 Jun 2005 19:05:32 +0200http://hanaticha.blog.sme.sk/c/14688/Zopar-poodhaleni-o-jednom-autorovi-a-jednej-knihe.html?ref=rssSmutná rozprávka o jednom kníhkupectve (hanaticha)Posledný májový deň, ulice v Starom meste sálali nemennosťou a mňa vyhnal do tej horúčavy pocit, že čosi treba neodkladne stihnúť. Prvý, a ktovie či nie posledný raz, som mala v taške darček a drobné venovanie pre človeka, ktorého som ani nepoznala oficiálne po mene. Veď napokon, „meno“ bolo doteraz jasné: teta Ex-librisová. Jednoduchosť zatiaľ takmer ako z rozprávky.Tue, 21 Jun 2005 19:58:40 +0200http://hanaticha.blog.sme.sk/c/14245/Smutna-rozpravka-o-jednom-knihkupectve.html?ref=rss