reklama

Urobiť radosť vlastému/cudziemu príbehu (skrytá reklama)

Koho by to napadlo, ísť v nedeľu do Domu fotografie a ukradnúť z príľahlej kaviarne pokladničný monitor. Preliezť sklenú stenu a vziať si ho. Aký nezmysel. Aké jednoduché. Hnevá ma len tá ľudská drzosť neprečítať si dopredu cudzí príbeh, ktorému má ktosi guráž vstúpiť do deja. Asi žijem v inom svete.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (9)
Obrázok blogu

Asi žijem v inom svete, na ktorý chýbajú reklamy. S povolaním učiteľky, a to ho ešte ospevujem, rozmaznávam sa ním, aj cez tie prešľapy a trapasy, aj za tie peniaze a deti, súc chvíľkami zlostiace-víťaziace, chvíľkami miláčikovia. Výplatu vymieňam za ešte väčší rozmar, moju tajnú posadnutosť, bohatstvo mojich poličiek – knihy prepychové, knihy voňavé. A vždy na konci týždňa ideme ako don Quijote so Sanchom - mojím dospelým miláčikom, ktorý bojuje na periférii so spustlosťou a vagabundstvom sveta, Ančou do Talianska.
Do Talianska na Prepoštskú štyri, sadneme si vonku pred kaviareň, vyhrievame sa ako mačky, pradieme. Okolo chodia kňazi a kórejskí turisti, okrem nich už len ticho prázdnej uličky. Anča objedná pivko vo fľaši a toasty, sedíme tam na hanbu celému prosperujúcemu ambicióznemu svetu, sú štyri hodiny v piatok poobede a slnko sa opiera do nášho ničnerobenia. Rituál malej spokojnosti v čudnom svete, kde posadnutosť voní po knižkách a šialenstvo historkami zo školy. A keď sa spustí búrka, schováme sa dovnútra do kaviarne, vždy je tam len pár ľudí - takmer stálych zákazníkov, pár obrazov a po(d)písaná stena slávy. Cítime sa ako doma.
Ako doma nás vždy privíta "pani domáca". Ak má čas, tak si prisadne a kecáme, kecáme.. Aké prízemné, a príjemné, jemné ako domáci koláč, ktorý je v ponuke. Sme tu všetko - dospelé učky, študované slovenčinárky, bláznivé pubertiačky, klebetné ženské. Vraví nám, že sme jej slniečka. Ale otázka skôr znie, kto koho, my jej, či ona naše? Taká je pani Šáteková.
Pani Šáteková a jej malá kaviareň. Malé kráľovstvo, na ktoré normálny svet nevymyslí reklamu. (A nezariadi, žiaľ, ani iné veci - pozemské, a tým nevyhnutné). Preto sa v ňom ukrývajú len svojrázni návštevníci. Sem-tam nakukne Dušek, hľadí na svoj obraz na stene a smeje sa. Moja sestra sa plaší hneď po prvom dni svojej novej brigády, že popletie čosi na kapučíne pre Lasicu či Janovica. Pani Šáteková mi vraví, ako sa Vilikovský teší z besedy v nejakej škole, a ja rastiem pýchou, lebo viem, v ktorej škole to bolo. A knihami to nekončí, nimi sa všetko len začína. Na odchode s Ančou ešte dopisujeme komentár k výstaveným fotografiám: Pekné obrázky, už len pani Šáteková tu chýba. Aj mne, nájdeme pripísaný odkaz od Jablonského pri ďalšej návšteve. Aké milé a osobné.
Osobné a irelevantné maličkosti sú to, čo sa snažím v tejto chvíli opísať. O ľudoch zo sveta, ktorý hádam ani skutočný nie je. Knižky, učiteľky, talianska ulička, nenápadná kaviareň s kníhkupectvom a jej zvláštni návštevníci, nad tým všetkým kráľovná? Priveľa fantázie, na taký svet sa reklama nerobí, taký treba nájsť. Preto hľadajte opatrne a odvážne. Príbeh o kaviarňo-kníhkupectve píšu jeho zákazníci. Prepoštská štyri, ste vítaní.

Hana Tichá

Hana Tichá

Bloger 
  • Počet článkov:  20
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu