reklama

Smutná rozprávka o jednom kníhkupectve

Posledný májový deň, ulice v Starom meste sálali nemennosťou a mňa vyhnal do tej horúčavy pocit, že čosi treba neodkladne stihnúť. Prvý, a ktovie či nie posledný raz, som mala v taške darček a drobné venovanie pre človeka, ktorého som ani nepoznala oficiálne po mene. Veď napokon, „meno“ bolo doteraz jasné: teta Ex-librisová. Jednoduchosť zatiaľ takmer ako z rozprávky.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (13)
Obrázok blogu

A tu kdesi sa náš príbeh začína. Kde bolo, tam bolo, bolo jedno kníhkupectvo. Nenápadné, malé, útulné. Takmer obchod na Korze, povedali by sme, presnejšie iba na „prístupovej ceste“ ku Korzu, na Michalskej ulici. Aj názov malo prístojný – Ex libris. Možno mu chýbal lesk tých novodobých veľkých „svetov“ (kníh), ale možno práve táto absencia ho robila tak podmanivo príťažlivým pre všetkých čudákov, excentrikov a „knihoholikov“ (ako by ich nazval D.Hevier). Veď „čítať“ v dnešnej dobe, to je už zvláštnosť sama o sebe. A keby len čítať, ale aj písať, myslieť a žiť knihami. Nuž, chce to naozaj odvahu. A napriek tomu, alebo práve preto, všetci títo zasvätenci neúnavne a radi vchádzali do malého obchodíku na Michalskej. Hádam ešte jeden prívlastok prv, než doňho vstúpime aj my, a bude posledným – bol neuveriteľne „osobný“.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Rozprávka je zvláštny žáner. Dáva šancu uniknúť a uveriť. Žiaľ, je len výsadou detí, že sa jej vedia chopiť naplno a s odovzdaním. Aj Ex libris dávalo príležitosť. Tých niekoľko kubických metrov malo krásny nádych a voňalo malými dejinami. Vo vzduchu sa vznášalo množstvo príbehov z kníh, ale i tých ozajstných – o menej či viac známych bytostiach, ktoré sa tu prišli ukryť. A v ich centre stála teta Ex-librisová, takmer ako víla z rozprávky, ktorá vám dokázala vliať práve to, po čo ste si podvedome prišli – radu, úsmev, príjemný rozhovor. Namiešala vám to s toľkou zručnosťou a noblesou, že vám v tom opojení ani neprišlo zvláštne, aké je to v dnešnej dobe nezvyčajné... Len ráčte vstúpiť, iba na chvíľu. Ak vojdete, možno sa vám niektorý príbeh dostane pod kožu, možno ochutnáte svoj elixír. Možno ešte raz uveríte na čosi, čo sa už vonku na uliciach a z ľudí vytráca.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ja si pamätám hlavne jeden z týchto príbehov, ten môj, o študentkách slovenčiny. Chodili sme tam často, aj keď ešte častejšie bez peňazí. Ale tá potreba, tá nutnosť. Ex libris bolo miesto, kde sa všetci spisovatelia a iné tvorivé bytosti stali na chvíľu skutočnými. Raz to bol Dušek, inokedy Feldek, Janovic či Földvári. Bolo to vzrušujúce pátranie. Náhle, v dobe, keď sa to už nečaká, sme im boli na stope...

A to je len jedno z mnohých rozprávaní. Každý návštevník Ex libris tu za tých niekoľko (viac než desať) rokov napísal svoje vlastné dejiny. A za toľkými malými príbehmi, podobne ako v dobrej knihe, vystupuje oveľa hlbšie poznanie. Ten obchod mal dušu, iba toľko v jednej vete. Lebo menej je občas viac.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Aj v ten posledný májový deň som teda stála znova pred Ex libris a chcela som sa aspoň poďakovať. Cez sklo bolo vidieť prázdne priestory, vo výklade jeden kvet, nad vchodom ešte stále nápis: Ex libris. Dvere boli zamknuté. Až tu som narazila na čosi dospelé. Zrazu bolo treba pátrať po mene...

Sme zdanlivo ešte len na začiatku príbehu, ktorý sme chceli vyrozprávať. A zároveň sme už aj na konci, pretože niet kam vstúpiť (kde sa ukryť, čomu uveriť). A, zase raz sme stratili stopu... Rozprávky sa často píšu v minulom čase, ktovie prečo asi.

Pre pani Martu Šátekovú: jedno veľké ďakujem. 

Hana Tichá

Hana Tichá

Bloger 
  • Počet článkov:  20
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu